SVADBA - SVADOBNÉ ZVYKY - SVADOBNÉ TRADÍCIE - SVADOBNÉ HRY - PRIEBEH SVADBY - KATALÓG FIRIEM - ORGANIZOVANIE od A po Zet
ODOBIERKA
PRENESENIE NEVESTY
PRÍPITOK
JEDENIE POLIEVKY
PRVÝ TANEC
ÚNOS NEVESTY
ZAČEPČENIE NEVESTY
KLOBÚKOVÝ TANEC (redový)
 

Začepčenie nevesty

Zvyčajne sa o polnoci koná začepčenie a pokladá za vyvrcholenie svadby. Touto hodinou mladomanželia ukončia deň, ktorý začínali ako slobodní a do nového dňa už vstupujú viazaní manželskou zmluvou (sobášom).
 Aby to aj navonok bolo vidieť, predstavoval to akt snímania symbolov slobodných (u nevesty je to vienok a u ženícha pierko), ktorý sa u nevesty niekedy nahrádzal čepcom – preto ten názov začepčenie.
 Aby tento akt vyznel slávnostne, vznikali rôzne scénky spojené s piesňami a hovoreným slovom vo veršoch. Pôsobí to krásne, slávnostné a zároveň dojímavo. Naši predkovia si vedeli vymyslieť rôzne varianty tohto aktu. Každá oblasť, ba každá dedina, mala jeho svojské prevedenie.

Jedna z možností ako previesť polnočný akt:

Do prostriedku tanečného parketu pripravíme stoličku pre nevestu.
 Polnočné začepčenie začneme zhasnutím svetla v sále. Do tmy potichu začnú znieť melódie svadobných piesní. V zástupe prichádzajú doprostred sály družice s horiacimi sviečkami a urobia polkruh okolo stoličky.
 Po skončení tohto úkonu vchádza do miestnosti starejší s dvoma družbami, idúc k neveste a vydávajúci sa za troch mudrcov. Ich cieľom je vypýtať ju, aby ju odviedli a prezliekli do ženského rúcha. Svoju totožnosť musia ale preukázať tým, že sú mudrci a uhádnu tri hádanky. Po splnení tejto podmienky najprv nevestu prevedú cez svadobný stôl, čím ona symbolizuje, že sa chce vydávať len raz a potom ju posadia na stoličku doprostred sály, kde jej budú snímať vienok z hlavy a ženíchovi pierko.
 Starejší hovorí neveste:
Išiel mládenec cez háj zelený, postretol on devu, mala vienok bielený. A spýtal sa jej po prvý raz: „Deva, dáš si vienok sňať, alebo hlávku sťať?“
Nevestina odpoveď je: „Hlávku sťať!“ Tým dáva povel pre družbov, aby jej akože išli hlávku sťať. Starejší ich prehovára a súčasne dohovára neveste, aby si to rozmyslela a tým jej dáva druhú šancu, čím sa celý úkon ešte raz opakuje.
 Až na tretí raz nevesta privolí: „Vienok sňať!“ , čo je pokyn pre krstnú mamu, že jej môže dať dole vienok, všetko za hudobného podfarbenia prvej slohy piesne „Od Buchlova vietor veje“.
Následne zas prvá družica začne na pokyn starejšieho snímať pierko zo ženícha, tiež za doprovodu hudby a spevu.
(Niekde sa ženíchovi prepne pierko na opačnú stranu saka ako ho nosia ostatní ženáči.)
 Keď už sú nevesta a ženích bez symbolov slobodných, dostanú možnosť dať tieto znaky slobodných tým dvom nádejným adeptom na ženenie, ktorým by to do roka a do dňa dopriali.
 Tesne pred záverom začepčenia nasleduje predstavenie takého únosu nevesty, ako sa konal v tých časoch.
 Ten vyzeral tak, že starejší cez svoje plece uchopí ruku nevesty, ktorá je postavená za ním. Potom počas prvej slohy pesničky „Stratila som pártu, pártu, zelený veniec“ urobia s nevestou neveľký kruh, uklonia a pozdravia sa. To isté vykonajú počas druhej i tretej slohy tejto piesne, len uprostred tretej slohy sa už rozbehnú preč (akože únos). Mladý zať sa rozbehne za nimi a aby ich nedobehol, snažia sa mu v tom prekaziť a zastaviť ho družbovia, ktorí sú so starejším.
 Celý tento akt začepčenia má aj vedľajší pozitívny dopad na priebeh svadby a to, že si svadobčania počas neho oddýchnu a načerpajú nových síl do ďalšej zábavy. V neposlednom rade je z celého zvyku aj pekný zážitok.
 Po odobratí vienka mladej neveste, nasleduje vykrúcanka, ktorú nevesta tancuje buď v svadobných šatách, alebo v niektorých častiach Slovenska prezlečená do kroja alebo už prezlečená v popolnočných šatách, ktoré má pripravené na prezlečenie zo svadobných šiat.
  
      © 2007 PP Production